O tom ako prísť tam kam cesta nevedie

Cesta po Karlovac mi bola dôverne známa. Za týmto mestom to už však nebol smer na Plitvické jazerá ale diaľnica pokračuje smerom na Rijeku kde po čase odbočí smerom na juh, smer Zadar, Šibenik, Split.Čakal som narýchlo postavenú diaľnicu, doslova asfalt položený na kamenistej zemi. Skutočnosť predčila všetky moje očakávania. Výborný povrch diaľnice, odvodňovacie kanály, vysoké a dlhé viadukty a nielen efektívne ale aj efektne prevedené tunely.Všetko to podporoval dostatočný počet čerpacích staníc a parkovísk s toaletami a odpadkovými košmi.Tí čo ste si to skúsili na vlastnej koži budete možno namietať že 157 Kuna zo Záhrebu do Splitu je veľa. Možno sú takí ktorí si museli odstáť radu pri tuneli Sv.Rok pri ktorom sa zbiehajú dva pruhy do jedného / je viac ako 5,5 km dlhý /, ale keď to porovnáte s jazdou po úzkych a kľukatých cestách vo vnútrozemí... Myslím že sa to ani porovnávať nedá.Určite to nebolo pre Chorvátsko lacné a ešte nebude lebo budujú diaľnicu ďalej smerom na Makarsku. Ale pochopili že ľudia budú k nim chodiť len vtedy ak sa tam budú mať ako dostať, kvalitne dostať, tak ako je to v modernej Európe zvykom.A čo my? Keď vidím rýchlosť stavania diaľnice pri Považskej Bystrici tak nám by trvalo postaviť chorvátsku diaľnicu asi 100 rokov, možno viac.My zrejme nepotrebujeme ani turistov ani kapitál lebo inak by sme sa k diaľnici stavali inak.No keďže sa približuje volebné obdobie tak určite sa vrámci predvolebného boja nejaký úsek otvorí. A potom si na ďaľší úsek počkáme o ďaľšie štyri roky.Jedine že by niekomu svitlo a zamyslel sa nad tým ako sa dostať tam kam cesta nevedie.